Bardejovské kúpele

Bardejovské Kúpele siahajú prvou zmienkou do roku 1247, keď uhorský kráľ Béla IV. daroval územie dnešných kúpeľov aj s prameňmi mestu Bardejov. Isté je, že ľudia poznali veľmi skoro liečivé účinky minerálnych vôd, o ktorých sa mohli sami presvedčiť.
Do 15. storočia niet o nich presných správ. Bardejovské Kúpele a dobrá povesť o kúpeľoch sa však rýchlo šírila, preto v roku 1505 vybudovali kabíny na kúpanie chorých, ktorí dochádzali zo širokého okolia. V roku 1777 postavili v blízkosti prameňov murovanú budovu s dvanástimi izbami pre pohodlie chorých. Liečivé výsledky prilákali maďarskú i poľskú šľachtu, čo malo veľký význam pre rozvoj kúpeľov.
Chýr o kúpeľoch sa dostáva aj do panovníckych dvorov, najmä po uzdravení ťažko postihnutého poľského šľachtica, pána Tomáša Lisického z Lisiec. Prvá písomná vedecká správa o výsledku analýzy dvoch najviac používaných bardejovských prameňoch, Hlavného a Kúpeľného, bola podaná v roku 1795 prof. Pavlom Kitaiblom z Pešti.
V tomto období sa využívalo 7 minerálnych prameňov. Bardejovské kyselky pokladal za jedny z najliečivejších vôd v Európe, vhodné na plnenie a export. Po ďalšej analýze Kitaibel navrhol indikácie kúpeľnej liečby. Podľa neho sa Bardejovské vody hodia proti bolestiam hlavy, na liečenie kontraktúr, epilepsie, hypochondrie, ženských chorôb, podagry, močových kamienkov, žalúdočných chorôb. Aj Kitaiblova správa prispela k tomu, že sa Bardejovské Kúpele už koncom 18. storočia zaradili medzi najnavštevovanejšie kúpele Uhorska. Bardejovská kyselka sa začala plniť a exportovať nielen do Budapešti, ale aj do Varšavy, Berlína, Frankfurtu.
Prvý významný opis kúpeľov a tamojších obyčajov datujú Bardejovské Kúpele do roku 1817 a pochádza od Jána Čaploviča. V prvej polovici 19. storočia zaznamenali Bardejovské Kúpele najväčší rozkvet. V krátkom čase sa postavil nový priestranný kúpeľný dom a niekoľko obytných budov. V tomto období Bardejovské Kúpele využívali už 13 minerálnych prameňov.
Bardejovské Kúpele navštívili mnohé osobnosti, ako napríklad manželka francúzskeho cisára Napoleona v roku 1809, rusky cár Alexander v roku 1821. Rok po otvorení železnice Prešov - Bardejov v roku 1895 navštívila kúpele cisárovná Alžbeta II., manželka cisára Františka Jozefa I. Liečila sa tu po nervovom zrútení po samovražde jej syna Rudolfa. Prvá a druhá svetová vojna mala z hľadiska rozvoja na Bardejovské Kúpele negatívny vplyv. Nenašli sa potrebné financie na opravu starých a výstavbu nových liečebných objektov. Až v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch nášho storočia došlo k výraznej novovýstavbe. Bola postavená nová kolonáda, veľkokapacitný liečebný dom Ozón, Kúpeľný dom, v ktorom sa podávajú liečebné procedúry, kúpaliska a zábavné zariadenia.
Základom každej liečby je pravidelne užívanie niektorej z minerálnych vôd podľa predpisu lekára. Okrem pitnej kúry sa minerálne pramene využívajú pri inhaláciách a minerálnych kúpeľoch.

HISTÓRIA