Kúpele Smrdáky

Ľudová povesť o vzniku kúpeľov Smrdáky hovorí, že minerálne pramene objavil kedysi dávno pastier, ktorý si kúpaním v neobvykle páchnucej vode prameňa vyhojil svoje „boľavé“ nohy. Zvesť o liečivom účinku prameňa sa rýchlo šírila a ľudia zo širokého okolia ho začali vyhľadávať.
Vznik názvu Smrdáky je zaujímavý. Podľa historických dokumentov sa osada kedysi volala po slovensky Nová Ves /Villa Nova/. Terajšie meno dostala od zapáchajúcich minerálnych prameňov. Keď sa roľníci z príležitosti výročia jarmokov schádzali v susedných mestách, tých, čo prišli z Novej Vsi prezývali „Smrdáci“. Toto meno sa potom tak vžilo, že nahradilo predošlé meno osady.
Prvá písomná zmienka o kúpeľnom mieste v Smrdákoch bola uvedená v urbári z roku 1617. Vydal ho vtedajší zemepán Majtény - Novák. Slovenský polyhistor Matej Bel vo svojom známom diele Notitia Hungariae Novae Historicogeographia (Historické a zemepisné znalosti o súvekom Uhorsku) z roku 1740 spomína kúpeľnú dedinku Smrdáky a prvýkrát opisuje použitie minerálnej sírovodíkovej vody na liečebné účely. V roku 1763 úradný lekár Ján M. Gottmann pripravil rozbor smrdáckych vôd, v ktorom poznamenal, že v budúcnosti by v okolí týchto vôd mohli vzniknúť kúpele.
Veľmi významná je medicínska dizertačná práca hlavného lekára Jozefa Callasa Nagya o kúpeľoch Smrdáky (Thermarum Büdösköensium, 1840) posudzovaná na Viedenskej univerzite. Okrem chemického rozboru vôd, ktorý robil nitriansky lekárnik František Lang Adolf, sú v nej aj indikácie – zoznam chorôb, ktoré sa tu úspešne liečili už pred vznikom kúpeľnej inštitúcie. Na prvom mieste sa spomínajú rôzne kožné ochorenia, ako opar, herpes, lišaje a pod.
Prvý kúpeľný dom v Smrdákoch postavil majiteľ pozemkov v okolí prameňov, nitriansky podžupan Jozef Vietoris, v rokoch l832 - 1833. K tomuto obdobiu sa datujú aj novodobé dejiny kúpeľov. Neskôr v roku 1839 tiež zásluhou majiteľa J. Vietorisa, bola postavená impozantná budova kaštieľa pre jeho rodinu a vzácnych hostí. Po niekoľkých prestavbách slúži dodnes. Svojim klasicistickým portálom sa stal kaštieľ symbolom kúpeľov.
Jozef Vietoris sa staral aj o vybudovanie príjemného kúpeľného prostredia. Odvodnením močiara získal priestor pre park, do ktorého vysádzal vzácne dreviny. Kúpeľný park má dnes rozlohu 16 ha a je obľúbeným oddychovým miestom kúpeľných hostí.
Roky 1935 – 1938 boli pre kúpele najúspešnejšie. V kúpeľných objektoch bolo vtedy ubytovaných okolo 180 pacientov a takmer taký istý počet bol ubytovaný v obci. Okrem toho dochádzali aj pacienti z blízkeho okolia ambulantne, takže v kúpeľoch vtedy na vrchole kúpeľnej sezóny zaznamenali až 400 kúpeľov denne.
V roku 1950 bol vrtom zachytený cenný zdroj minerálnej vody a tak sa zabezpečila liečivá voda známeho zloženia. Hĺbkovým vrtom v r. 1953 objavili v hĺbke 301 m primárny zdroj sirovodíkovej minerálnej vody, v roku 1957 ďalší omnoho výdatnejší zdroj. Jeho obsah aktívnej dvojmocnej síry je zo všetkých doteraz známych európskych sirovodíkových vôd najvyšší.

HISTÓRIA