Kúpele Štós

V okolí Kúpeľov Štós nájdete množstvo unikátných prírodných a historických pamiatok.

HISTORICKÉ PAMIATKY:

Hrad Krásna Hôrka
Národná kultúrna pamiatka ležiaca 8 km na východ od Rožňavy nad obcou Krásnohorské Podhradie. Na vysokom strmom kužeľovitom kopci sa týči pôvodne gotický hrad zo začiatku 14. storočia. V renesančnom štýle ho prestavali na pevnosť, neskôr na reprezentačné šľachtické sídlo. Až do roku 1812 bol hrad obývaný. Posledný majiteľ D. Andrássy ho premenil na rodové múzeum a od roku 1906 ho sprístupnili verejnosti. V roku 1946 začali na hrade rekonštrukčné práce. Hrad je prístupný verejnosti ako múzeum dobového nábytku a zariadenia.
Jeden z posledných hradných pánov dal roku 1904 na okraji obce Krásnohorské Podhradie vybudovať pre svoju manželku umelecky vyzdobené secesné mauzóleum, vystavané z rôznofarebného mramoru privezeného zo všetkých svetadielov. Sú v ňom sarkofágy D. Andrássyho a jeho manželky Františky. Socha psíka je od A. Stróbla. V Krásnohorskom Podhradí, v bývalej secesnej obrazárni z roku 1910, je Obrazáreň Andrássyho. V obci sa tiež nachádza gotický kostol z 15. storočia, klasicistický upravený.

Kaštieľ Betliar
Na základoch staršieho zámku, pravdepodobne zo 16. storočia, dal na začiatku 18. storočia Štefan Andrássy postaviť kaštieľ opevnený rohovými baštami. V rokoch 1792-1795 jeho potomkovia kaštieľ prestavali v klasicistickom štýle. Po jeho obvode vznikol 70 ha veľký prírodný park s aklimatizovanými exotickými drevinami a kríkmi, s početnými klasicistickými a romantickými stavbami a dekoráciami. Park prechádza v lesopark a ďalej v zvernicu. Prestavbou roku 1880 kaštieľ stratil svoj klasicistický vzhľad. Vznikol poľovnícky kaštieľ a šľachtické sídlo.
V kaštieli je dnes múzeum historickej bytovej kultúry, nábytok z 15.-17.storočia, klasicistické a empírové zariadenie. Nachádzajú sa tu zbierky obrazov - krajinomaľby, portéty, poľovnícke motívy, knižnica s vyše 20 000 exemplármi, zbierky zbraní a poľovnícke trofeje, exotické suveníry z celého sveta, hlavne z Ázie a Afriky.

PRÍRODNÉ ATRAKCIE:

Jasovská jaskyňa
Traduje sa, že jaskyňu (jej horné časti) objavil niektorý z mníchov rádu premonštrátov v Jasove. Prvé zmienky o existencii rádu sa viažu na 12. storočie. Obyvatelia obce i kláštora ju využívali ako útulok. V jaskyni sa zachovalo množstvo starých nápisov a kresieb. Nápis z roku 1452 zaznamenáva víťazstvo vojsk Jana Jiskru z Brandýsa. Letopočet 1576 v Dóme netopierov dokladá, že niektoré spodné časti jaskyne boli známe už v 16. storočí. V jaskyni sa našla dýka s cizelovaným ornamentom, ktorá asi pochádza z čias tureckej expanzie. Jaskyňu sprístupnili zásluhou predstaveného rádu premonštrátnych kanonikov v Jasove Alojza Richtera v roku 1846. V roku 1923 objavili Tigriu chodbu, priestory nad Tigrou chodbou, priestory za Veľkým dómom a horné poschodie s nápisom z roku 1452.
Sekcia pre výskum východoslovenského krasu po úpravách nanovo otvorila jaskyňu pre verejnosť v roku 1924. Jaskyňa je elektricky osvetlená od roku 1926. Klub československých turistov sprístupnil úsek Bludiska v roku 1931 a vyrazil dolný vchod. V roku 1935 sa sprístupnilo horné poschodie s nápisom z roku 1452, vyrazenou štôlňou z Veľkého dómu aj okolie Bieleho dómu. Dĺžka sprístupnenej časti jaskyne je 550 m.

Zádielská tiesňava
Zádielská tiesňava je typická krasová 3 km dlhá dolina pri obci Zádiel. Nachádza sa v národnom parku Slovenský kras a leží medzi planinou Horného vrchu a Zádielskou planinou. Vytvorila ju intenzívna erozívna činnosť potoka Blatnica, je miestami len 10 metrov široká a jej vápencové skalné útesy dosahujú výšku vyše 300 m. Na začiatku úžľabiny nazývanej Rajská brána sa vypína skalný útvar Cukrová homoľa. Dolná časť tiesňavy má výrazne skalnatý charakter a jej horná časť má tiež skalnatý, ale menej výrazný a jemnejší krajinný ráz. V jaskyniach nachádzajúcich sa v Zádielskej tiesňave boli objavené archeologické nálezy, ktoré podávajú cenné dôkazy o našom praveku. Zádielská tiesňava predstavuje málo narušený krajinný celok s veľmi bohatou horskou a stepnou kvetenou a reliktnými druhmi fauny. Dokumentuje vývoj rastlinstva a živočíšstva v poľadovej dobe a vplyv reliéfu na výskyt druhov.

Ochtinská aragonitová jaskyňa
Ochtinská aragonitová jaskyňa je zaradená do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO a nachádza sa v Revúckej vrchovine na severozápadnom svahu vrchu Hrádok pri ceste medzi Jelšavou a Štítnikom. Jaskyňu objavili náhodne pri razení banských chodieb v roku 1954 a z celkovej dĺžky 300 m je od roku 1972 sprístupnených 230 m.
Priestory jaskyne vznikli činnosťou atmosferických vôd v kryštalických vápencoch. V týchto podzemných dutinách sa neskôr vytvorila aragonitová výzdoba (známy je najmä útvar Srdce Hrádku), ktorá svojou krásnou výzdobou vo forme ihlíc, trsov, kríčkov, hrotov a sĺnc, je jedinečným prírodným javom. Jej biela farba kontrastuje s modravým pozadím vápencov.

Národný park Slovenský kras
Národný park Slovenský kras sa nachádza v juhozápadnej časti východného Slovenska. Rozprestiera sa na území okresov Rožňava a Košice, časť jeho ochranného pásma leží v okrese Revúca. Národný park zasahuje do katastra 36 obcí, ochranné pásmo do katastra 24 obcí. Celkom je dotknutých 42 obcí.

OKOLIE